Čitatelia lipnúci na jednojazyčných blogoch mi z času na čas snáď odpustia použitie anglických výrazov na tomto blogu. V tomto prípade som si z nejakého dôvodu nevedela pomôcť a keďže ide o tému blízku môjmu orgánu prečisťujúcemu krv, tak ma ani neprekvapilo, že to ním poriadne hrklo vo chvíli keď som dospela k aktuálnemu nadpisu článku.
Keďže sa už blíži sviatok zamilovaných, ktorý strávim v robote, som sa rozhodla venovať sa v tomto článku niekomu špeciálnemu. Niekomu, kto ma učí vytrvať a učí ma, že si môžem zachovať svoju osobnosť aj napriek tomu, že som sa zamotala do vzťahu, a že tým nestrácam samu seba.
Myslím, že by bolo férové začať skladbou, ktorá ma k tomuto príspevku inšpirovala, aj napriek tomu, že to s tou osobou nemá nič spoločného. Možno len toľko, že keby sme spolu neboli na koncerte revival interpretov hrajúcich skladby od Jona Bon Joviho, tak by som sa zrejme ani k nasledujúcej skladbe nebola dostala.
Teraz by som sa však rada zamerala na piesne, ktorých odkazy z nášho chatu uchováva už len facebookovský server a moja pamäťová karta, potom ako som si niektoré z nich posťahovala.
Prvá taká, na ktorú si spomeniem je dielom slávneho slovenského speváka Paľa Haberu, ktorej odkaz na klip mi bol ak sa nemýlim, poslaný údajne aby som čekla a možno sa pobavila na dlhých vlasoch speváka skupiny Team. Inak geniálna skladba a super klip. Ešte aj po takom dlhom čase od svojho vzniku patrí medzi tie piesne, ktoré si pustím radšej ako súčasný mainstream.
Teraz predsa len nasleduje taká mainstreamovejšia pesnička, ktorú by som si bežne asi nepustila, no čosi na tom texte ma z nevysvetliteľných dôvodov zaujalo.
Dobre v nasledujúcom prípade sme sa vážne bavili o filme, v ktorom táto pieseň odznela. (Fast and furious 7) Mám ju však z viacerých osobných dôvodov rada. Dokonca ma z nejakého dôvodu napĺňa aj mierne optimistickými pocitmi.
Nasledujúce dve piesne sa do môjho povedomia dostali už v takom, nazvime to kritickejšom období. Kritickejšom pre to, že som sa tak ľahko nedala. Respektíve som sa zubami nechtami držala svojej suverenity. No najmä pre to, že som mala obavy, že zase zlyhám a pri potenciálnom vzťahu by som nevytrvala, tak ako som až dovtedy nevytrvala pri ničom inom. Všetky veci čo som totiž dovtedy skúsila (ľudia aj činnosti) ma po čase začali nudiť a tak som sa zakaždým púšťala do dačoho iného aby som objavila čo som vlastne zač. Presne tak ako som to už raz načrtla aj v tomto článku.
Prvá skladba je z filmu A night at the Roxbury, ktorý by som si raz zrejme aj pozrela:
Kým tá druhá je zodpovedná za to, že som sa namotala na interpreta menom Alice Cooper:
Tieto piesne ma koniec koncov možno chytili najmä z toho dôvodu, že viem čo to je za anglofila a tak som pri ich počúvaní bola mierne podozrievavá.
Prípadne je to všetko len v mojej hlave. Kto vie. Každopádne pokiaľ by ktokoľvek vedel o tomto blogu a mohla by som pesničkami odpovedať, na tie, ktoré mi doteraz poslal, tak by som si s veľkou pravdepodobnosťou vybrala práve tieto:
Ešte tu mám jednu od Simple Minds - Don´t you forget about me, s ktorou som sa po prvý krát stretla vo finálnom mixe z filmu Pitch perfect 1. (odkaz) V danom filme okrem toho bola aj zmienka o inom filme Breakfast club, v ktorom sa nachádza originálna verzia spomínanej piesne. Práve preto som si vzala do hlavy, že si ten film pozriem, no nakoniec som sa k nemu dostala len keď sme to spolu pozreli v časoch keď som konečne začala rozumieť o čom postavy vo filme hovoria, keďže filmy pozerávame výlučne po anglicky.
Bacha spoiler:
Mám tu aj inú bláznivejšiu od Roxette. "Yeah, I say: Hello, you fool, I love you." (Viem, že textárka zo mňa nikdy nebude. Už som sa s tým zmierila.)
Ďalšia tak "inak" bláznivá a zase v opačnom rode:
A na záver aby nik nepovedal, že myslím len na jedno, tak pripájam takú jemnú sladučkú skladbičku od Rachel Plattern, ktorá akoby mi z duše spievala:
Na záver len dúfam, že nikoho tento zoznam nevyčerpal, prípadne ak si neprečítal text, tak dal šancu aspoň piesňam samotným. Lebo ak nie, tak aj tento článok stráca na svojom zmysle.
So srdečným pozdravom,
Dorota M.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára