VI. Odhodlaný bojovať (Snová výzva)

Zdravím vás po druhý krát.

Dnes v noci je moja múza mimoriadne šľachetná, takže k výzve prispejem aj ďalším článkom (okrem tohoto). Tento bude taký kratší, aby ste si oddýchli od mojich blábolov z predošlého článku.

Ako ďalšiu som sa rozhodla spracovať tému číslo šesť, ktorá sa volá Odhodlaný bojovať a keďže som si spomenula na svoj starší pokus o fan art, tak som sa rozhodla spracovať tému formou kresby. 

V prvom rade by som vám rada predstavila pána na obrázku. Tým, ktorí o ňom čítajú prvý krát prezradím, že ide o geniálneho a obávaného zločinca, ktorého všetci volajú len ako Doctor Horrible. Môžete ho stretnúť v online trojdielnej minisérii Dr. Horrible's Sing-Along Blog, ako aj v dodatočne vytvorených komixoch o jednotlivých postavách. Keby to niekoho zaujímalo, tak ide o akúsi podľa mňa dosť vydarenú paródiu klasickej rivality medzi superhrdinami a ich zloduchmi, avšak v tomto prípade vidíme všetko z pohľadu toho zloducha, možno antihrdinu. Táto miniséria sa však z akejsi muzikálovej paródie, ku koncu zmení na drámu. Odporúčam pozrieť.

No a dôvodov prečo som si zvolila práve jeho je prirodzene viac. Mám rada túto postavu. Medzi inými aj preto, že ju hrá jeden z mojich obľúbených hercov Neil Patrick Harris. Ďalej je to antihrdina, ktorého miestami dobre mienené činy vypália úplne zle, no je to aj akási tragikomická postava. Nemajte ju radi.

Zároveň ku koncu, keď všetko stráca a po čom pred tým tak túžil, už navtedy nadobúda inú hodnotu, si myslím, že potrebuje silu na pokračovanie. Aj napriek tomu však v závere pôsobí až príliš odhodlane. Práve preto som si vybrala práve jeho. Odhodlaného bojovať.

Pohľad nahor (Snová výzva)

Ahojte.

Týmto by som tesne pred funusom chcela zahájiť včera objavenú (S)novú výzvu a prispieť čo najlepšie to len pôjde. 

Vzhľadom na to, že uzávierka je už 2. 1. 2017 tak je prakticky nemožné aby som ju splnila do bodky, avšak účasť na nej mi už teraz príjemne spestruje sviatky a nie raz v priebehu dnešného dňa som sa vďaka nej preniesla do minulosti a príjemne, aj menej príjemne si na ňu zaspomínala. 

Medziskúšková

Vitajte. 

Viem, že od môjho posledného príspevku uplynulo už niekoľko dní a tak mi napadlo zhodnotiť čo sa to so mnou za ten čas stalo. Predo mnou sú skúšky už len z dvoch predmetov (s ostatnými som za vodou)  a telesná kultúra, s ktorou je to ešte vždy otázne. 

Každopádne súčasný stav je 1:0 pre prokrastináciu lenivosť, ktorá už dospela do fázy, že na miesto učenia sa na skúšku zo Základov manažmentu a podnikania (len ja nechápem, čo taký predmet robí na technickej VŠ?) tretíkrát počúvam dlhšiu verziu nasledujúcej "pesničky"

krátko po tom ako som sa váľala v posteli, oprala si veci, poumývala dlážku, spravila si obed, prelustrovala sociálne siete, začítala sa do časopisu Zem a vek a asi milionkrát skontrolovala či mi niečo nové nepribudlo do môjho "indexu" v školskom informačnom systéme. 

Každopádne mám v pláne spracovať svoju múzu, takže s manažmentom to na dnes balím. Snáď mi postačia vedomosti z SOŠ-ky kde som sa to učila štyri roky s tým, že si to ešte pár krát prezriem. Do 22.12. času dosť, že áno. 

No inak mám radosť, že sa mi podarilo zaobstarať si lístok na vlak, na cestu domov ešte pred sviatkami. Nech sa mi totiž v Bratislave akokoľvek páči, Vianoce by som aj napriek tomu chcela stráviť so svojimi blízkymi. 

Každopádne čím ďalej tým viac uvažujem, či mám šancu zvládnuť túto školu a či som nemala ísť predsalen na to učiteľstvo matematiky a informatiky na Univerzitu Komenského, keď ma tam raz  (neviem akým zázrakom) prijali. 

Nakoniec ale zakaždým dospejem k tej istej odpovedi a to, že nemá zmysel pýtať sa čo by bolo keby, lebo ma to nikam neposúva.

Predvianočná dilema

Ako iste viete blížia sa Vianoce, no pre mňa a ostatných vysokoškolákov to okrem iného znemená aj začiatok skúškového alias viac "voľného" času. 

Je to v podstate celkom fajn pocit, že už výnimkou dvoch predmetov mám zápočet a môžem ísť na skúšky. 

zdroj

Na rade je už len anglický jazyk, z ktorého budem mať zajtra poslednú zápočtovú písomku a telesná kultúra - plávanie, nad ktorým však visí otáznik, keďže som si ešte jedno cvičenie nedocvičila a ani naň nemám papier od lekára. 

Nuž ale pevne verím, že mi dá ten jeden kredit. V inakšom prípade si zopakujem ročník, keďže aj s telesnou budem mať dosť kreditov iba na to aby som sa len tak tak dostala do letného semestra.

(Bolo mi treba ísť na technickú VŠ?)

Čomu sa však teším asi najviac je, že budem mať viac času na seba, čítanie ako aj písanie (a na ranné prokrastinovanie v posteli s priateľom).

Každopádne vidím reálnu šancu, že by som mohla oprášiť svoje staré príbehy, pokrúcať básnické črevo, donútiť múzu ku konštruktívnej činnosti. 

Dúfam, že sa táto moja túžba nebude biť so školským To do listom a na všetko mi zostane dostatok času.

No a čo vy a organizovanie si voľného času? Vždy viete kedy, čo budete robiť alebo ste ako ja niekedy, že mi už ani Pomodoro technika nepomôže? 

S pozdravom

Dorota M.

Na úvod

Ahojte

volám sa Dorta M. čo je aj mojím nie úplným občianskym menom a týmto by som vás rada privítala na tejto začínajúcej stránke. Vopred by som sa chcela ospravedlniť za chyby na stránke, ktorú ešte stále pretváram k obrazu svojmu, pričom sa krvopotne snažím zorientovať sa v blogspoťáckom rozhraní.

Za pochopenie každému ďakujem.

S pozdravom
Dorota M.